PARTNERSKÝ STISK RÚK

Bc. Žaneta Kunštárová

Katarína Potkányová

 

Stála som uprostred malého obchodíka v kvetinovej nádhere, v rade ľudí čakajúcich na obsluhu, keď ma z romantického snenia vytrhli slová rozhovoru dvoch žien stojacich predo mnou:

-          ,,Ideš kúpiť kvety učiteľke?“

-          ,,Čo si sa zbláznila?! To ona by mala dať kyticu mne z vďaky, že moje dieťa ešte chodí do takej školy!“

  Autorky knihy

Tento skutočný obraz je zdĺhavý proces, v ktorom treba premyslene a uvážlivo stavať jednotlivé diely skladačky. Postavíte pevný základný kameň, naň preložíte dlhú dosku prvotného vzťahu, na jednej strane rodič, oproti nemu učiteľ. Vo vzťahu, ktorý sa kolíše, uprostred balansuje dieťa – neisté, bojazlivé, labilné a plaché. A bude sa zmietať do vtedy, kým sa nám nepodarí skrátiť vzdialenosť oboch zúčastnených strán na minimum.

RODINA

,, Rodina je malé laboratórium citového,

Sociálneho, kultúrneho a morálneho života dieťaťa.“

Chalupová (2007, s.9)

Rodina je to najdôležitejšie pre každého z nás, je miestom bezpečia, lásky, pochopenia, solidarity, tepla, otvorenosti a vzájomnej podpory.

Z pedagogického hľadiska rodinu charakterizuje J. Havran ( 1995,s.56) ako ,, základnú spoločenskú jednotku majúcu v štruktúre spoločnosti svoje pevné miesto.“

Funkcie rodiny a jej význam pre rozvoj dieťaťa

-          Biologicko – reprodukčná: úlohou je zabezpečiť pokračovanie rodu spolu s biologickým pretrvávaním ľudskej spoločnosti. Prírastkom nových členov zaisťuje rodina odovzdávanie genetického kódu ďalším pokoleniam.

-          Ekonomická (zabezpečovacia): znamená zabezpečenie základných materiálnych podmienok pre zdravé fungovanie členov rodiny  a tiež aj uspokojovanie základných biologických potrieb ( bývanie, stravovanie, hygiena....)

-          Socializačná: prispieva k sociálnej stabilite a dynamike, čo znamená, že výsledkom je človek podieľajúci sa na spoločenskej stabilizácii.

-          Výchovná: funkcia považovaná za jednu z najdôležitejších, rodičia nesú zodpovednosť za prípravu dieťaťa na život v spoločnosti, predstavujú pre dieťa prvé sociálne vzory, modely vhodné na identifikáciu.

-          Emocionálna: ( psychohygienická): rodina zabezpečuje emocionálne istoty a pohodu jej členov.

-          Ochranná: ukladá rodine povinnosť chrániť svojich členov pred akýmikoľvek formami ohrozenia, je právne regulovaná zákonom o rodine.

 

Výchovné štýly

Ide o svojrázny spôsob výchovného pôsobenia rodičov na dieťa, ktorý je v rodine dlhodobo uplatňovaný.

Demokratická výchova

-          Výchova s atribútmi náročnosti, ale aj úcty a lásky pri rešpektovaní osobnosti dieťaťa, kladení primeraných požiadaviek na disciplinované správanie sa všetkých členov rodiny. Vytvára prostredie s optimálnymi podmienkami pre potreby a záujmy členov s ohľadom na plnohodnotný život. U dieťaťa sa rozvíja vedomie povinnosti, zodpovednosti, ohľaduplnosti a úcty k sebe, druhým i k svetu.

Autoritatívna výchova

-          Je prvým z neadekvátnych spôsobov výchovného pôsobenia rodičov na dieťa s negatívnym vplyvom na jeho vývin. Dieťa je v rodine objektom výchovy, rodičia si presadzujú svoje názory, ktorým sa musí podriaďovať. Rodičia neobmedzene vládnu prostredníctvom rozkazov, príkazov a zákazov, o ktorých sa nediskutuje. Ak sa dieťa odmietne podriadiť nasleduje telesný trest. Hoci sú tieto deti spravidla poslušné a svedomité, sprievodným javom je zároveň ich plachosť, nesmelosť a nervozita.

Ambiciózna výchova

-          Typ výchovy, v ktorej rodičia prenášajú svoje nenaplnené ambície na deti, pričom je dieťa vystavené riziku stresu, úzkosti z následkov nesplnenia požiadaviek rodičov. Dieťa má následne negatívne sebapoňatie, trpí, prežíva stresy, úzkosť, čo je príčinou jeho značnej frustrácie a psychickej deprivácie.

Liberálna výchova

-          Dieťa je stredobodom pozornosti rodičov, ich starostlivosti, sú mu v rodine splnené všetky želania bez zvažovania ich významu a samo si určuje, čo chce. Prístup rodičov k dieťaťu je typický pasivitou k výchove, nedostatkom organizovanosti istoty, bez pevného identifikačného modelu.V uvoľnených vzťahoch dieťa často pociťuje nedostatok lásky, čo sa v jeho správaní odrazí neistotou alebo vypočítateľnosťou. Pridávajú sa aj časté nežiaduce povahové črty ako je sebectvo, neschopnosť podriadiť sa záujmom kolektívu, prehnané sebavedomie, deficit primeranej spoločenskej zodpovednosť, bez úcty a rešpektu nielen k rovesníkom ale ani k rodičom a učiteľom.

Rozmaznávajúca výchova

-          Výchovný štýl rodiny pri ktorom je typické presadzovanie nadmerného starostlivého prístupu rodičov, bez postupného odovzdávania zodpovednosti za určité úlohy vo vhodnom čase a vhodnej miere.

Patologická výchova

-          Typ výchovy vyskytujúcich sa v rodinách alkoholikov alebo neurotikov so silným negatívnym, až ohrozujúcim vplyvom na osobnosť dieťaťa. Je najmenej vhodným typom v dôsledku napodobňovania nevhodného správania rodičov dieťaťom, čím sa už v rodinnom prostredí učí porušovať spoločenské normy.

Repulzívna výchova

-          Výchova bez lásky charakteristická zjavným alebo skrytým odmietaním dieťaťa. Zanecháva negatívne stopy vo vedomí dieťaťa, ktoré sa veľmi ťažko odstraňujú.

Preferujúca výchova

-          Je založená na diferenciácii vzťahu k deťom uprednostňovaním niektorého z nich, čo má za následok nepriateľstvo až nenávisť medzi súrodencami.

Perfekcionalistická výchova

-          Je záporne pôsobiacim vplyvom výchovy s príliš vysokými, často až nerealizovateľnými požiadavkami na dieťa. Rodičia sú buď príliš ambiciózni alebo majú sklon kompenzovať si cez dieťa svoje neúspechy. Žiadajú od dieťaťa maximálne výkony bez ohľadu na jeho individuálne i vekové osobitosti.

Osem rád, ako sa stať lepšími rodičmi ( T. Eberleinová, 1998, s.123)

1.      ,, Dbajte o to, aby dieťa pochopilo, že jeho správanie má isté dôsledky.

2.      Nezabúdajte chváliť!

3.      Rešpektujte povahu dieťaťa.

4.      Určte hranice, ktoré dieťa nesmie prekročiť.

5.      Dieťa nikdy neponižujte!

6.      Nechcite od dieťaťa viac, ako môže zvládnuť.

7.      Berte pocity dieťaťa vážne.

8.      Nehanbite  prejaviť svojmu dieťaťu lásku!

 

MATERSKÁ ŠKOLA

Materské školy patria medzi inštitúcie formálneho vzdelávania, sú v spoločensky uznávanom celoživotnom vzdelávaní prvou oficiálnou vzdelávacou inštitúciou v školskom systéme. Predškolská edukácia dieťaťa v materskej škole je zameraná na rozvoj osobnosti dieťaťa v hodnotách poznania, kultúry a vzdelania štátu.

-          Zameranie MŠ- je v službách dieťaťu a jeho rodine aj v službách štátnych vzdelávacích priorít.

-          Základné charakteristiky MŠ – poskytuje profesionálne edukačné služby prostredníctvom pedagogických zamestnancov.

-          MŠ-  sú inštitúciami edukačnými, nie sociálnymi, ktoré poskytujú opateru a dozor.

 

Funkcie materskej školy.

Edukačná funkcia

-           Nadväzuje na výchovu dieťaťa v rodine a jeho potreby sociokultúrneho zázemia. Ide o kontinuálne vychovávanie, vzdelávanie a vycvičovanie detí. Nenahrádza rodinu, ale obohacuje ju o cieľavedomú a systematickú činnosť v súlade s individuálnymi a vekovými osobitosťami dieťaťa predškolského veku.

Diagnostická funkcia

-          Ide o poznávanie, posudzovanie a hodnotenie odrazov edukačných vplyvov na proces a stav rozvoja osobnosti dieťaťa.

Preventívna funkcia

-          Realizáciou rôznych preventívnych programov včas odhaľuje a koriguje poruchy mentálneho i fyzického vývoja dieťaťa.

Poradenská funkcia

-          Poskytovanie odbornej a metodickej pomoci rodičom, učiteľkám a verejnosti v oblati výchovy a vzdelávania detí pedagogickými cestami.

Kompenzačná funkcia

-          Vyrovnáva deficity a patológiu vývinu osobnosti dieťaťa aj výchovné vplyvy v rodine alebo inom prostredí, učí rešpektovať odlišnosti a individualitu.

 

Sociálno- kultúrna funkcia

-          MŠ koriguje rozdiely detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, v rozvojovej úrovni aj individuálnej diferenciácie dieťaťa v rámci inkuzívnej výchovy.

Ekonomická funkcia

-          Podporuje potreby dieťaťa vo vzťahu k ľudskej práci, ale aj korektne získava a efektívne vynakladá finančné prostriedky na vytváranie predpokladov edukácie.

UČITEĽ

-          Existoval už v starovekom Grécku, bol to vzdelaný otrok. Napriek tomu aj dnes ostáva vzorom, príkladom, živým modelom, ktorý deti napodobňujú, s ktorým sa v mnohých oblastiach identifikujú.

Odbornosť učiteľa

-          Disponuje s poznatkami, ktoré činia z neho experta na výchovu a vzdelávanie.

-          Má teoretické znalosti, ktoré učiteľa robia schopným plánovať edukačný proces.

-          Má znalosti kontextové, t.j.znalosti súvislostí teórie a praxe.

Osobná zrelosť

-          Osobnú zrelosť charakterizuje ako výsledok procesu osobnostného a charakterového vyzrievania, ktorá predstavuje personálnu dimenziu jeho profesionality. Ide o pedagogickú triezvosť, istú dávku sebairónie a humoru.

Sociálna zrelosť

-          Učiteľ súčasnej doby musí byť akceptovaným partnerom rodičov, iných odborníkov, s ktorými prichádza do účinného kontaktu v záujme rozvoja osobnosti dieťaťa.

SPOLUPRÁCA RODINY A ŠKOLY

Aktivita rodiny v oblasti spolupráce so školou je poznačená rastúcimi požiadavkami pracovného trhu a zvýšenými nárokmi na ľudí. Rodičia sú postavený do pozície zaneprázdnených, ponorení do vlastných povinností kde nemajú dostatok čau na kontakty a participáciu na aktivitách školy a jej chode, učitelia vyhľadávajú najčastejšie len v prípade, ak vznikne problém.

Preklenutím partnerskej priepasti môže byť jedine dobrá spolupráca. Materská škola sa umožnením účasti rodičov v procese stáva priateľskou inštitúciou, búra múry vzájomnej anonymity, nedôvery, buduje predpoklad zdravého vývinu dieťaťa. Partnerská spolupráca rodiny a školy je postavená na základe, ktorého hlavným ,, stavebným kameňom“ je poznanie vzájomných očakávaní a požiadaviek. Materská škola rovnako ako rodina silne ovplyvňujú vývin dieťaťa.