Ľubomíra Pružinská

 

Emocionálny svet detí predškolského veku

 

Predškolský vek možno považovať za nosný a nenahraditeľný vek pre formovanie základov osobnosti dieťaťa a ďalší rozvoj jeho osobnosti.  Táto publikácia sa pokúša hlbšie načrieť do emocionality dieťaťa predškolského veku i do jeho emocionálnych problémov. Práca ponúka celý rad metód rozvoja emocionality detí v materskej škole.

Prvý roky života sú kľúčovým k formovaniu ľudskej osobnosti, osobnosti dieťaťa – náročné a najdôležitejšie obdobie v živote človeka. Je začiatkom videnia, vnímania a chápania života. Rokom prispôsobovania sa podmienkam, začiatkom formovania a rozvíjania „ja“ , začiatkom budovania pevných základov emocionálnej inteligencie.

Všetky deti potrebujú a chcú lásku. Jej obsah v našom chápaní možeme smelo rozšíriť na celú škálu pozitívnych emócií a citov. Byť milovaným totiž znamená byť zároveň spokojný, šťastný, radovať sa. Čím je dieťa mladšie, tým je nezrelé. Čím je nezrelšie, tým iracionálnejšie sa správa:

·       Deti ktoré hnevajú, sú tie ktorým chýba istota.

·       Deti, ktoré sú pomstychtivé, sú presvedčené že ich nikto nemá rád, že sa uplatnia len vtedy keď dokážu druhým ublížiť.

·       Vzdorovitosť dieťaťa je len prejavom jeho snahy získať moc v presvedčení že má významnú pozíciu len vtedy , ak rozhoduje on.

·       Každé negatívne správanie dieťaťa pramení z pocitu neistoty.

·       Túžia byť milované, ale vedia ublížiť a byť kruté.

·       Túžia byť ochraňované ale vzdorujú.

·       Potrebujú pomoc a starostlivosť ale chcú konať samostatne.

Kľúčovým pre dieťa je druhý a tretí rok, ktorý mení pokojné obdobie života dieťaťa na búrlivú osobnostnú revolúciu. Rúca sa v nej závislosť a bezmocnosť a stavia „dom vlastného ja“ . Hovoríme o kríze troch rokov. My ju ale pociťujeme ako problém s dieťaťom – neposlušnosť, tvrdohlavosť, trucovitosť, vzdor čí negativizmus. Dieťa sa tvorí, len my ho potláčame späť. Duševný vývoj dieťaťa je do 6 rokov z najväčšej časti dokončený.

Ako ukazujú kompetencie, úspech dieťaťa v živote nemožno predpovedať podľa toho, či dokáže dieťa pri vstupe do školy čítať, ale je daný skôr jeho emocionálnymi a sociálnymi schopnosťami.

Emocionálna gramotnosť je teda vo všeobecnosti ponímaná ako zložité pochopenie toho, čo ľudia cítia, ako intenzívne, prečo a ako sa naučiť využívať svoje emócie. Emocionálne gramotné deti sa vyznačujú nasledovnými charakteristikami:

·       Lepšie poznajú dôsledky svojho správania a konania a sú zodpovednejšie

·       Sú citlivejší k citom iných

·       Sú asertívnejšie, sú spoločenskejšie a obľúbenejšie

·       Sú prosociálne a ochotnejšie pomáhať

·       Sú ohľaduplnejšie a skôr si robia starosti o druhých

·       Sú harmonickejšie a demokratickejšie

 

City sú krehké, pôsobiť na ne a cez ne formovať osobnosť dieťaťa je veľmi zodpovedné, riskantné a ťažké. Znamená to „mať s ním vzťah“ . Ak je dospelý ochotný načúvať, smiať sa, tlieskať, spomínať, zverovať sa, dôverovať a spolupracovať, môže mat v práci s deťmi úspech. Získať si dušu dieťaťa znamená mať s ním dobrý vzťah. Je to vzťah naplnený autenticitou, akceptáciou a empatickým porozumením zo strany dospelého. Dobrý vzťah, to je predovšetkým dobrá komunikácia.

 

Kvalita emocionálneho života dieťaťa je jednoznačne podmienená a závisý od citového bohatstva samotných rodičov:

·       Chudobné emocionálne prostredie

·       Nadmerné bohaté emocionálne prostredie

·       Jednostranné emocionálne prostredie

·       Škodlivé emocionálne prostredie

Materskú školu definujeme ako paralelne s rodinnou pôsobiacu verejno-spoločenskú inštitúciu, ktorej sa zveruje hlavne telesná, pracovná, zdravotná, rozumová, enviromentálna a prosociálna výchova s prvkami jazykového, rozumového a estetického vzdelávania.

Vstupom do materskej školy sa pre dieťa začína relatívne samostatný osobný život rozdielny so životom v rodine.

Dnešné deti sú síce silnejšie nadanejšie v mnohých oblastiach v porovnaní s nami zbehlejšie a prispôsobivejšie než ktorákoľvek generácia pred nimi – no o to zraniteľnejšie, citlivejšie na hluk doby a citovo hladnejšie. Menej vidia, menej cítia, menej rozumejú: chýba schopnosť zvládať svoje emocionálne výkyvy, naučit alebo sústrediť, ovládať svoje impulzy a túžby, pociťovať zodpovednosť za svoju prácu alebo mať záujem o poznávanie.

Materská škola zohráva na ceste zrenia osobnosti, významnú úlohu. Vytvára miesto, kde dieťa môže odhaliť, prejaviť, využívať a zdokonaľovať svoje možnosti a schopnosti a plniť si tak svoj „batôžtek výbavy“ pre život. Príležitosť zmysluplne, bohato prežiť vlastné detstvo.

Cieľom ponúkaných aktivít v tejto publikácii je :

·       Vytvoriť prostredie akceptácie, empatie a autenticity

·       Umožniť deťom získať skúsenosť seba samého, zažívať príjemné pocity a emócie nevyhnutné pre ich osobný rozvoj

·       Stimulovať emocionalitu detí a nasmerovať ich emocionálny rast

·       Rozvíjať intrapersonálnu a interpersonálnu stránku osobnosti dieťaťa pri zachovaní jej celistvosti

 

 

 

 

Spracovala:  Ľubica Lenártová