1. Logopedické riekanky na rozvoj reči

zdroj internet

 

Naša reč sa stáva pre dieťa prvým návodom, ako hovoriť. Je to však dlhá a namáhavá cesta, aby sa dieťa dopracovalo k tomu, že vysloví správne svoje prvé hlásky, slová či ucelené vety. K tomu, aby sa dieťa naučilo správne rozprávať, mu môžu aktívne dopomôcť i rodičia.

Jednou z možných ciest je využívať logopedické riekanky, ktoré dokážu deťom pomôcť pri rozvoji ich reči predovšetkým v období fixácie výslovnosti hlások a tiež v etape automatizácie hlások a ich zaradenia do bežnej reči. Tieto obdobia sú náročné na opravu, keďže dieťa sa musí učiť zabúdať na nesprávnu výslovnosť, ktorú si osvojilo a použiť hlásku nanovo správne. Malé deti je v tomto období veľmi ťažké motivovať, a preto je vhodné, ak sa aj rodič zapojí do snahy o ich správne učenie.

Pre deti predškolského veku sú na fixovanie nových hlások ideálne rytmické riekanky, básničky alebo vyčítanky, ktoré si dieťa vďaka rytmu ľahko zafixuje.

2. Vývin detskej reči

Reč sa u detí začína vyvíjať okolo prvého roka života. Za prvé slová sa už pokladajú slabiky alebo skupiny slov, ktoré dieťa vyslovuje v spojitosti s určitým javom. Napr. hav-hav vyjadrí psíka alebo mňau označí mačičku.

Ročné dieťa už zvládne asi 6-8 slov, jeden a polročné dieťa asi 30 slov. Dvojročné dieťa využíva už asi 200 slov a od dvoch rokov sa už púšťa do tvorenia viet. Väčšina trojročných detí už plynule používa asi 1000 slov a dokážu pomenovať bežné predmety.

Okolo 4. roku hovoríme o intelektualizácii reči. Tu dochádza k spresneniam vo vyjadreniach. Zlepšuje sa gramatika, aj obsah viet a rastie slovná zásoba.

Päť ročné dieťa už disponuje približne 2000 slovami a šesťročné asi 3000 slovami. Dokáže zreprodukovať svoje zážitky a zvládne opísať, čo sa deje na obrázku a je schopné o tom vytvoriť príbeh. V tomto veku by už výslovnosť dieťaťa mala byť bezchybná.

3. Nepokazte toho ešte viac

Podľa Františka Kábaleho je najčastejším omylom rodičov detí s nesprávnou výslovnosťou názor, že takémuto dieťaťu treba často hovoriť slová s problematickými hláskami, vety a riekanky s hláskou, ktorú nevie vysloviť a tým sa to naučí. Takéto dieťa sa však často opakovaním naučí vyslovovať hlásku v slove kŕčovito a s prehnaným dôrazom. Nesprávne vyslovovanie hlásky si pripomínaním rodičmi ešte viac zafixuje alebo ju začne vyslovovať iným nesprávnym spôsobom. Napomínanie rodičov je u dieťaťa prvým krokom k vytvoreniu neurózy, koktavosti, rečového negativizmu až neurotickej mlčanlivosti mutizmu.

Logopedická riekanka je vhodná na rozvíjanie detskej reči len v tom prípade, ak je vhodne napísaná a použitá. Podľa odborníkov je vytvorenie dobrej riekanky naozaj ťažké a oveľa ťažšie sú pre tvorcov logopedické riekanky.

Riekanka by mala mať zaujímavú motiváciu, logický a zrozumiteľný obsah primeraný veku dieťaťa. Má mať výrazové prostriedky, určitú literárnu úroveň a zároveň častejší výskyt precvičovanej hlásky v rôznych hláskových skupinách a spojeniach. Najpodstatnejšie je, že v takejto logopedickej riekanke nenájdete žiadne iné hlásky, ktoré sú artikulačne náročnejšie ako precvičovaná hláska. Mnohé známe riekanky sa práve z toho dôvodu v logopedickej praxi nepoužívajú.

Najčastejšie problémy mávajú deti s hláskami C, S, Z, Č, Š, L, R.

V praxi sa osvedčilo spájanie grafomotorických cvičení a riekaniek, piesní alebo slabík.

4. Príklady kreslenia a použitia logopedickej riekanky

Kreslenie kruhov s riekankou: „Čári-mári, nakreslím si krúžok malý.“

Kreslenie zvislých čiar s riekankou: „Prší, prší, to je vody, nebojme sa nepohody.“

Kreslenie vodorovných čiar s riekankou: „Tu je jedna cestička, ide po nej mamička.“

Kreslenie oblúkov: „Tu je jeden kopec, ide po ňom otec.“

Kreslenie vlniek: „Žblnky, vlnky, žblnky, vlnky, plávame si ako člnky.“

 

Pozrite si niekoľko tipov logopedických riekaniek, ktoré s deťmi môžete trénovať a zľahka ich reč správne rozvíjať. Ak však máte podozrenie na nesprávnu výslovnosť niektorých hlások, určite sa zastavte aj v logopedickej poradni.

5. Tipy na logopedické riekanky

Hláska P

Popletený pavúčik:

Kedy sa to naučí?

Pletie siete v papuči.

Pletie piate cez deviate.

Ja sa asi popučím!

------------------------------

Ide pavúk po písanke,

Na písmenká stúpa Anke.

Ide pavúk svetom,

pletie hlavy deťom.

D. Hevier ( upravené)

------------------------------

Popadali oblaky,

popadali do mláky.

Keby som mal veľkú sieť,

jeden by som chytil hneď.

(J.Navrátil)

 

6. Hláska B

Bubnujeme na bubon,

poďte deti, poďte von.

Bubnujeme bum, bum, bom,

budeme mať nový dom.

A kto s nami nepôjde,

ten v ňom bývať nebude.

(F.Kábele)

 

7. Hláska M

Malinké medvieďa

z medu si ujedá.

Medvieďa malinké,

túli sa k maminke.

(J.Sabol-upravené)

 

8. Hláska F

Fujavica, fujavica,

líca štípu, pália líca.

Snehuliak sa smeje,

jemu zima nie je.

(R.Dobiáš-upravené)

------------------------------

Fiú, fiú, fiú, zimný fujak fúka,

kto sa sa bojí fujavice,

nech zostane dnuká.

Fiú, fiú, fiú, zimný fujak fúka.

Nafúkala fujavica snehu ako múka.

 

9. Hláska N

Eniki, beniki, kliki bé,

abo, fobo, domine.

Nono, nana, num,

aja baja bum.

------------------------------

En ten tíny,

Kde sú mlyny?

Ja som mlyny nevidel.

Ja som videl Nelu,

mlela za odmenu.

 

10. Hláska J

Jojká zajko ojojoj,

zjedol som aj obed tvoj.

Keď si zjedol obed môj,

neplač potom ojojoj.

 

11. Hláska K

Klipi, klapi, klapi-klop,

klope dáždik na oblok.

Poleje nám kvietky,

kvitnúť budú všetky.

(M. Benčaťová)

------------------------------

Kujem, kujem podkovičku,

koníkovi na nožičku,

kujem, kujem vesele,

zo železa z ocele.

------------------------------

Kukulienka kde si bola,

keď tá tuhá zima bola.

Hajaja kukuku,

sedela som na buku.

 

12. Hlásky Ď,Ť,Ň

Medvede a medvedíky

majú v zime sladké sníky.

Aj ja mám sny medvedie,

sníva sa mi o mede.

(J.Navrátil)

------------------------------

Náš dedo je z dediny,

má na hlave šediny.

Kde máš dedo hnedý vlas?

Nemám. Ani jediný.

(D.Hevier)

------------------------------

Ďobe ďateľ vyďobáva,

na jabloni ďob, ďob, ďob.

Kto v jabloni, kto v nej býva?

Poď na chvíľu, poď von, poď!

(J.Sabol)

 

13. Hláska CH

Muchy sem, muchy tam,

všetky vás pochytám.

Čaká na vás lapka, pani mucholapka.

(J.Jakubovec-upravené)

------------------------------

Chacha chacha, chichi, chichi,

chichoce sa chlapec tichý.

Pošteklil mi, ichuchú otec ľavú pazuchu.

(F.Kábele)

------------------------------

Chystal sa pes na muchu,

chytil blchu v kožuchu.

Už má blchu v bruchu a na uchu muchu.

(J.Smrek)

 

14. Hláska C

Ovce moje ovce,

máte pekné zvonce,

Chodíte cengajúc

popod tamtie domce.

------------------------------

Cencelence bom, bom, bom,

tu je zvonec tu je zvon.

Cencelence bom, bom, bom,

kto uhádne pôjde von.

 

15. Hláska S

Hádali sa líšky v lese,

aké majú spievať piesne.

Nôtili si každá svoju,

nevedeli spievať spolu.

(O.Nagaj)

------------------------------

Seje, seje, semená,

do pôdy i kamenia.

Sadiť je mu bežné,

čo naseje nežne.

(vietor) (J.Turan-upravené)

------------------------------

Ide slimák po moste, bosý k svojej neveste.

Pýta sa ho pani osa:

„I nevesta chodí bosá?“

(K.Bendová-upravené)

------------------------------

Idú húsky po moste,

húsky, húsky, bosé ste?

Do vodenky do vody,

v topánkach sa nechodí.

(J.Pavlovič-upravené)

------------------------------

Stojí, stojí stĺp,

pod stĺpom je sud.

Sused doňho spadol,

keď sa díval nadol.

(J.Sabol)

------------------------------

Na snehu sú stopy,

ten sneh sa nám topí.

Už nevidím stopu,

mám len vody kopu.

(J.Belašičová)

 

16. Hláska Č

V čom to lienky cvičia?

v bodkovaných cvičkách.

Bodkované cvičky,

majú od mamičky.

(O Nagaj-upravené)

------------------------------

Tu pichliače, tam pichliače,

s pichliačmi sa ťažko skáče.

Do klbka sa stočí,

zmizne z tvojich očí.

(ježko)

------------------------------

U nás taká obyčaj, že nám nosia čajky čaj.

Od pondelka do nedele,

nosia nám čaj do postele.

(Š.Moravčík-upravené)

 

17. Hláska Š

Šuchta-buchta šušušu,

pošuškám ti do ušú:

Tu na tomto ušku,

chytil som ti blšku.

(J.Smrek)

------------------------------

Ide vláčik, ide ťažko,

vezie samých smiešnych šaškov:

Šaša Jaša, šaša Vaša, šaša Meša Semeteša.

Šašovia sa tešia, tešia,...

(D.Hevier – upravené)

------------------------------

Šušká mušľa mašli:

My dve sme sa našli!

Šušká mašli mušľa:

Nie, aby si ušla!

Pošuškám ti do uška,

že si moja kamoška!

(M.Štefanková-upravené)

 

18. Hláska Ž

Šije líška kožušky, šepká deťom pošušky:

V kožuchoch sa neváľajte,

po špine sa nešmýkajte.

(J.Belašičová-upravené)

------------------------------

Ide vláčik, šašováčik,

Z Holešova do Šišova,

zo Šišova do Kašova,

kde nevedia šuškať slová.

(D.Hevier-upravené)

------------------------------

Lejak vylial z oblohy,

Žabe vodu na nohy.

zakvákala, lejak chváli,

vody sa jej stále máli.

Po slniečku netúži,

lebo žije v kaluži.

------------------------------

Beží k veži ocko jež, malý ježko beží tiež.

Bežia, bežia,  až sa ježia,

vo veži vždy ježe ležia.

(J.Belašičová-upravené)

 

19. Hláska R

Ryba ráta, neporáta,

vždy je jedna zvyšná.

Poď rybička von z rybníčka,

nebuď taká pyšná.

(M.R.Martáková)

------------------------------

Zapoj sa do tejto hry,

Rátaj s nami raz, dva, tri.

Robko, Riško, Radka, Ria,

Počítajú všetcištyria.

A kto s nami neráta?

Iba Roman, Renáta.

(E.Jamborová)

------------------------------

Nový sused – malý Radko

Býva vedľa nás len krátko.

O Radkovi, ale vieme,

Že v ňom veru huncút drieme.

(E. Jamborová-upravené)

 

Zdroj: B.Pipíšková. Logoriekanky: Používanie riekaniek pri rozvíjaní detskej reči